Sebapoznávacia dotyková a/alebo pohybová terapia
Poznaj sám seba. Spôsob pohybu a / alebo kvalita dotyku a napovie..

Kto som sám pre seba a ako sa vzťahujem k okoliu? Rozpoznať (aj doposiaľ skryté) odpovede je možné napríklad aj vyjadrením sa cez pohyb, (alebo len) dotyk. Tento spôsob je vhodný pre kohokoľvek (človek k tomu vôbec nemusí byť tanečník alebo masér, stačí vôľa odovzdať sa procesu terapie). Pracujem zväčša nonverbálne a používam techniky ako zrkadlenie, kontaktná (tanečná) improvizácia, vedomý dotyk (spojený s pohľadom, alebo naopak so zaviazanými očami) a ďalšie, potom nasleduje verbálne zdieľanie - konzultácia / koučink.

Na ilustráciu: Kladiete si otázky ako napríklad: Využívam plne svoj potenciál v prítomnosti? Prijímam veci také, aké (v skutočnosti) sú? Som sám v sebe slobodný/á alebo žijem v zajatí niečoho ? (napríklad strachu - ak je to Váš prípad, podobne ako mnohých ľudí, môžeme na stretnutí nasledovať pohybom, dotykom nasledujúcu úvahu:)

..Väčšina z nás má v sebe nejakú obavu, strach, ktorý v sebe od detstva budujeme, až si bez nich nevieme život ani predstaviť. A vďaka nim sme limitovaní, obmedzení v oklieštenom priestore a nevybočujeme z radu. Pred strachom nemá cenu utekať, tým sa ho totiž nezbavíme. Je lepšie sa mu postaviť čelom a zamyslieť sa nad všetkým, z čoho máme obavy. Sú to skutočne strachy opodstatnené? Od malička nás v spoločnosti vedú k strachu, k tomu, aby sme sa niečoho, niekoho báli. Bojíme sa neznáma, nových vecí, inakosti. Len priemernosti sa až tak neobávame. Pri tom by to malo byť presne naopak.

1. Strach z toho, že sme horší ako tí druhí

Podceňujeme sa, pretože nás to tak naučili a nikdy nás neviedli k viere v seba. Áno, sme rôzni, nielen výzorom, ale i povahou a schopnosťami. Sme jedineční. A môžeje vyťažiť z tejto inakosti.

2. Strach, že nie sme dobre pripravení

Odkladaním sa vec ani nezlepší, ani nevyrieši a ani nás to lepšie na nič nepripraví. A zvyčajne to ani nie je potrebné, pretože nežijeme v dokonalom svete, a teda báť sa zlyhania, lebo nie sme pripravení na sto percent, je zbytočne vysiľujúce. To, čo nás pripraví najlepšie, sú práve skúsenosti, aj negatívne. Iba vďaka nim sme múdrejší, odolnejší a učíme sa. Tak nestrácajme čas odkladaním, pretože nikdy nevieme, koľko ho ešte máme k dispozícii.

3. Obava, že nemáme dostatočnú hodnotu

Ďalším veľmi rozšíreným strachom je vnútená predstava, že nemáme cenu (nie som hodný milovania, primeraného platu, apod...) Aj s týmto nastavením sa dá pracovať: zmeniť svoj svet a tým celý svet. Ste Tvorca Svojho Života, alebo Obeť ? (Je len na vás, či kývnete na ponúkané podmienky, resp. čo volíte.)

..Naša myseľ, ktorú si tak vážime a ktorá nám neustále komplikuje život. Vytvára strachy a drží nás v ilúzii bezpečia, zavretých v malej miestnosti, odpútaných od samých seba. Tá miestnosť nemá dvere ani okná. Ako sa cez ňu dostať von? Udierame, bojujeme, ničíme sa tým, ako veľmi sa chceme odtiaľ dostať a zároveň sa tam bojíme ísť. Čo keď to nezvládneme? Ak by sme sa nasilu odtiaľ dostali, čo ak nás to roztrhá? Čo ak nie sme pripravení? V tomto mieste nastáva ten boj, boj medzi našim vnútorným vnímaním pravdy v nás a okolo nás (to čo sa v nás ozve pri hlbokých citátoch...) proti našej mysli. Ako sa vlastne máme pripraviť? Ak prestaneme bojovať, čo sa stane? Budeme musieť ostať sami so sebou. Zastaviť sa, obrátiť sa do seba, lebo nikoho na tomto svete nemáme, len samých seba. Spoznajme sa, objavme svoju silu, svoju pravdu, svoju hodnotu a hlavne lásku k sebe samému. A pochopíme, že tá miestnosť okolo nás bol len strach. Z nášho života začne miznúť posudzovanie, odsudzovanie, nenávisť a namiesto toho sa začne objavovať stále viac lásky a prijatia. Pochopíme, že sme našli to, čo sme hľadali. To, čo sme si mysleli, že je len pre vyvolených, ktorí píšu tie hlboké myšlienky. Už ich chápeme. Už to máme, niečo, čo nám nemôže vziať nik iný, iba my sami. A dobrá správa je, že sami si to môžeme aj dať. Všetci chceme zažiť bezpodmienečnú lásku. Je to vôbec možné? Áno, je. Mnoho ľudí ju však nezažije. Nakoľko by bolo oslobodzujúce, keby sme sa mohli na seba pozrieť s láskou a vidieť sa takí, akí sme a nemali strach to všetkým ukázať? Nie je náhodou toto tá sloboda, ktorú hľadáme? Môžem sa rozhodnúť, či to chcem odhaliť.. Ale ako odlíšim, či to nie je len rozhodnutie mysle, pretože chcem byť najlepší alebo chcem mať to, čo druhí, alebo... Čo sa so mnou stane, ak naozaj nebudem pripravený a zrazu otvorím pandorinu skrinku a nezvládnem uchopiť to, čo sa tam ukrýva. Som na to pripravený? Neviem. Myslím, že áno. Časť zo mňa určite. Keď sa raz vydáme do seba, začneme odhaľovať nánosy toho, čo poznáme ako JA. Začneme strácať svoju identitu, ktorú sme si tak dlho budovali s presvedčením, že to sme my. Naše hodnoty, ktoré sú založené nie na našej podstate, ale na presvedčeniach, zážitkoch, pravidlách, konceptoch tejto spoločnosti ako takej považujeme za základ toho, čo sme. A ak sa pozrieme na to, na čom sú postavené, zistíme, nakoľko sú tieto hodnoty skutočné. Pozrime sa do zrkadla, čo je to, čo chceme, aby videli ostatní a čo je to, čo sami vidíme a nechceme, aby videli druhí? Ako veľmi je ten obraz rozdielny? Sme pripravení zhodiť zo seba limity, ktoré nám diktuje spoločnosť a odhaliť, čo to je? ..Sloboda praje odvážnym..

Vždy sme boli "stvorení" pro rozvoj, nie pre zakrnenie. Boli ste "stvorení", aby ste sa otvorili, nie aby ste sa uzavreli v strachu. Na tomto svete ste predurčení zanechať stopu: otlačok, ktorý je priekopnícky, osviežujúci, vzrušujúci, povznášajúci, posilujúci. Niekedy zabúdame, čo všetko je možné. Vyrastáme ovplyvnení presvedčeniami systému a myšlienkovými formami tých, ktorí sú nám v detstve najbližší. Naša myseľ sa tiež stáva ťažko podmienenou prostredníctvom masovej ideológie a politických, spoločenských, náboženských a informačných (mediálnych) prostriedkov kontroly a propagandy. Život vás v určitom bode vášho života donúti prerásť presvedčenia vašich rodičov, vašich predkov, spoločenských podmienok - skrátka všetkých parametrov, ktoré obmedzujú vyjadrenia vašej Duše. Rozvoj. Rast. Konštruktívna Zmena. Možnosť. Neobmedzenosť. Strhnutie závoja toho, čo si myslíte, že je vaša realita. Uvedomenie si, že ste Dar. Tento Dar žije v Túžbach Vášho Srdca. Tento Dar musí najsť cestu k tým, ktorí ho potrebujú. Tento Dar sa nesmie ďalej schovávať. Tento Dar nebude nikdy zvedomený, pokiaľ zostane v pohodlných vzorcoch. Tento Dar potrebuje trochu risku a výzvu, aby ožil. Tento Dar nie je predstavou druhých, ako by váš život mal vyzerať. Tento Dar ste VY. "Dar vašej Duše sa neprejaví sám o sebe prostredníctvom opakovania a nasledovania toho, čo poznáte, ako ste boli zvyknutí. Otrasy sú prostriedkem, ako zmiesť prach a usadeniny z drahokamu, ktorý vo vás žije. Teraz je čas urobiť niečo nové. Nebudete vedieť, čo sa bude diať. Nebudete mať istotu. Nebudete vedieť, či všetko bude stále v poriadku, keď zariskujete. V tomto nie je žiadná ujma. V nevedení nie je ujma. Jediná ujma sa nachádza v nerobení vecí inak. V zamrznutí v rovnakých starých vyšlých koľajách. V nekonečnom opakovaní rovnakých starých nevedomých vzorcov. Skutočné nebezpečie sa nachádza v nikdy nenájdenej možnosti, kým by ste mohli byť. V zotrvávaní v malosti, aby ste nevydesili ostatných. V potlačovaní vašej pravdy zo strachu, čo by si mohli myslieť ostatní. V zotrvávaní predvídateľnosti a v bezpečí, aby sa druhí mohli spoľahnúť na túto vidinu vašej existencie pre svoje vlastné pohodlie a nedostatok odvahy rásť. Druhí ľudia neriadia váš život. Vy áno.  (prevzaté od arya.sk)

A prečo je dôležité sebapoznanie? To tajomné čosi, čo je spoločné všetkým účinným liečebným metódam, je možné snáď najlepšie charakterizovať ako proces vedúci klienta k úprimnému a pravdivému sebapoznaniu. Toto sebaznanie je nevyhnutné pre zahájenie a trvanie sebauzdravenia, lebo len prostredníctvom sebauzdravenia - na rozdiel od "liečby" - môže klient zažívať trvalý návrat k uzdraveniu i duchovný rast.