Kraniosakrálna terapia
Tak jemne a tak účinne..

    ČO TO JE:

    Kraniosakrálna biodynamická terapia je celostná alternatívna terapia, pri ktorej sa jemným dotykom vylaďuje kraniosakrálny pulz. Ten sa popri srdcovom a dýchacom rytme považuje za tretí najdôležitejší nepretržitý rytmus, ktorý pulzuje hlboko v ľudskom tele. Je zaujímavý tým, že sa objavuje ako celkom prvý a po smrti zaniká ako posledný. Tým je trochu záhadný. Táto vnútorná hybná sila sa nazýva aj "primárne dýchanie". "Dych Života" je vlastný každej živej bytosti, človek však pre porovnanie napríklad s rastlinami pulzuje niekoľkokrát za minútu. Kraniosakrálny systém predstavuje vnútorne prostredie pre vývoj, rast a funkčné schopnosti mozgu a miechy od embryonálneho vývoja až do smrti. Jeho rytmus vypovedá o javoch vo vnútri organizmu a o stave vnútorných orgánov. Ovplyvňuje a zároveň je aj ovplyvňovaný nervovým, svalovým, kardiovaskulárnym, lymfatickým, endokrinným a respiračným systémom. Palpačne (dotykom) je možné zachytiť kraniosakrálny pulz na lebke, krížovej kosti a na periférnych fasciách členkov, zápästia, ramien a pod. Samotný názov tejto techniky pochádza zo slov: "Cranium" = lebka, "sacrum" = krížová kosť - to sú miesta v tele, kde sa nachádza "cisterna" mozgovomiechovej tekutiny. A práve vďaka ošetreniu kraniosakrálnou terapiou môžeme zharmonizovať prúdenie tejto tekutiny, a tým naštartovať samoozdravné procesy v tele. Narušenie kraniosakrálneho rytmu môže vzniknúť fyzickým spôsobom, napríklad pri úrazoch, operáciách, nesprávnom držaní tela alebo vplyvom psychických šokov a tráum. Ak sú jednotlivé kosti alebo telesné štruktúry nepohyblivé alebo sú v napätí, je vo svojej funkcii obmedzený mozog i miecha, a to ovplyvňuje aj funkcie, ktoré tieto utlačované časti mozgu a miechy riadia. Kraniosakrálna terapia je metóda, ktorou sa uvoľňuje kraniosakrálny systém a štruktúry, ktoré ho obklopujú. Kraniosakrálny systém pozostáva z 1. Centrálneho nervového systému (CNS) - mozgu, miechy a likvoru (mozgomiešna tekutina) so štruktúrami, ktoré ho produkujú a vstrebávajú a 2. spojivového väziva vo forme mozgových blán, chrbtice a lebečných kostí, ktoré majú pre CNS podporujúcu, rozdeľujúcu, tvar vytvárajúcu a vyživujúcu funkciu. Kraniosakrálna biodynamická terapia je okrem iného postavená na poznaní, že fyzickému prejavu ochorenia predchádza dlhodobá disharmónia na jemnohmotnej úrovni. "Spojenie dotyku, zámeru a usmerňovania energie je predzvesťou potenciálnej lekárskej vedy neurčitého rozsahu a šírky." (PhDr. Richard Grossinger). Rozlišujeme klasickú a biodynamickú formu kraniosakrálnej terapie - rozdiel je najmä v tom, že pri biodynamickej forme sa absolútne rešpektuje i to, kam chce klient počas zájsť, kde má hranice, prípadne kam ho to navádza. Ešte so širším rámcom pracuje Celostná procesovo orientovaná terapia - vychádza z prvkov kraniosakrálnej biodynamickej terapie (CS biodynamiky), proces-orientovanej psychoterapie (POP) a práce so "snovým telom a rovinami", bodyworku (práce s telom), terapie vedomého dotyku a základov východnej medicíny a anatómie. (Najmä) pri tejto terapii (keďže je pomerne statická a klient, pokiaľ si dovolí, vie rýchlo vypnúť, uvoľniť sa, ..na svalovej a pri tréningu aj mentálnej úrovni dochádza k efektu "switch-off) sa pracuje cez fyzické telo aj s osotatnými telami - mentálnym, emočným, spirituálnym. Môžu prichádzať silné spomienky, ale aj vízie. Mozog sa z hladiny beta presúva do levelu alfa alebo theta, čiže ani nespím ani nebdiem. Spánok, snívanie a bdenie sú tri druhy z viacerých stavov vedomia, ktoré sa svojim spôsobom stretávajú v každodennej realite. Bežne sme si vedomí iba bdelého stavu, ale bdenie je neustále ovplyvňované polo-vedomým stavom snového života duše, a "spánku" vedomia tela. Naše spomienky spia, kým ich neprebudíme. Paradoxne rozvojom vyšších stavov vedomia - imaginácie, inšpirácie a intuície - sa môžeme prebudiť do života snov a do reality spánku. Liečenie a empatia sa tu stávajú možnými. Keď duša sníva, dokáže vyjadriť svoju vnútornú podstatu spontánne, oslobodená od logiky a nutnosti. Keď duša spí alebo je blízko k tomuto stavu, odpočíva od svojej intenzívnej hlučnosti a dovoľuje telu sa zotavovať bez vyrušovania. V bdení sme neustále konfrontovaní štruktúrou, potrebou a sebauvedomením. Ale snívanie, spánok a bdenie idú ruka v ruke po celý deň, vzájomne sa ovplyvňujú, hoci zväčša nevedome. Ak rozšírime stav bdenia tak, aby sme boli vedomí aj v snení a spaní - rozvinieme vyššie dimenzie vedomia: imagináciu, inšpiráciu a intuíciu. A liečime všetky svoje časti, všetky svoje telá, cez jemnosť nastáva harmonizácia na najvyššej úrovni. V tom pomáha nevyhnutne aj prizývanie osoby tzv. "Láskavého pozorovateľa", ktorú v sebe klient v procese nachádza a posilňuje. A to všetko v bezpečnom rámci za asistencie terapeuta.

PÔVOD:

Počiatky kraniosakrálnej terapie siahajú do 19. storočia, k osteopatickej medicíne Dr. A.T. Stilla, ktorý bol pre svoj nadčasovým prístupom postupne odmietnutý nielen kresťanskou obcou, ale aj vlastnými príbuznými a žiakmi. Jeho pokračovateľ William G. Sutherland začiatkom 20. storočia prišiel s konceptom kraniálnej osteopatie (v tej dobe spojenej výhradne s ošetrením lebky). Sutherland si uvedomil to, čo medicína východu a aj južnejších krajín Európy pokladá za samozrejmosť - objavil pohyblivosť a pružnosť lebečných švov, ktorá je uchovaná aj v dospelom veku, a najmä (popri krvnom obehu a prúdeniu lymfy) prítomnosť ďalšieho rytmického pulzovania kvapalín v tele - mozgomiešneho moku. Tohto konceptu sa neskôr v 50-tych rokoch chopil Harold Magoun, a jeho žiak Dr. John E. Upledger sa v 60-tych rokoch pričinil o celosvetové rozšírenie praxe i poznania tejto metódy. John E. Upledger pôsobil na Michiganskej štátnej univerzite, kde roky vykonával svoj prieskum a klinické testy a pôsobil ako profesor biomechaniky. Pri svojich výskumoch sa v priebehu rokov nechával čoraz viac viesť "vnútorným lekárom" klienta a neprestajným sledovaním čoraz jemnejších úrovní "tendencií" systému klienta prehlboval svoju prácu. Pri práci s traumou prišiel so svojimi klientmi na to, že pokiaľ sa podporuje a nasleduje vnútorný imnpulz tela klienta k určitému pohybu, telo sa po čase dostáva presne do polohy, v ktorej sa odohral šok alebo trauma (bez toho, že by si ju klient vôbec pamätal), a vtedy je organizmus schopný zážitok spracovať. To sa v kraniosakrálnom systéme pravidelne prejavovalo ako úplné zastavenie kraniosakrálneho rytmu (stillpoint), v ktorom sa naštartovali samoozdravné mechanizmy a systém si našiel nové usporiadanie. Takéto uvoľnenie bolo často sprevádzané emóciami a spomienkami, viazanými k zážitku. Následne mohli klienti často vnímať výraznú zmenu svojho telesného usporiadania, zmenu telesného ťažiska, a rozšírenie či vyčistenie ich vnútorného životného priestoru. Americký neurochirurg MUDr. John Upledger si pri jednej operácii miechy všimol zvláštne pulzovanie a neskôr na základe dlhoročných pozorovaní zistil, že ak pacient trpí rôznymi ochoreniami, "tekutinový systém v jeho tele nefunguje správne". A preslávil sa tým, že vyvíjal terapiu, ktorá spočíva v uvoľňovaní kraniosakrálneho systému. Dr. Upledger si uvedomil, že tkanivá si "pamätajú" svoju reakciu na pád, úraz, či emocionálnu traumu, pod ktorých následkom v určitom zmysle "zamrznú" a koncentrujú všetku nevybitú energiu (ktorá by inak viedla k útoku, alebo úteku) do čo najmenšieho možného priestoru. Tým v sebe zároveň zakonzervujú hormóny súvisiace s emóciou, ktorá sa na udalosť viazala. Okrem toho tiež zistil, že pokiaľ sa ako terapeut nechá viesť príslušným "zamrznutým" miestom, systém klienta je schopný sa s ním opätovne spojiť a akýmsi "dokončením pohybu" tento zážitok uvoľniť, podobne ako zvieratá vo voľnej prírode uvoľňujú stres trasením, alebo napohľad bláznivým živelným pohybom. V priebehu rokov sa kraniosakrálny koncept rozdelil do viacerých škôl, ktoré sa líšia najmä mierou zámerných zásahov do systému klienta a filozofickým kontextom duševno-duchovného rozmeru tejto práce.

Biodynamiku kraniosakrálnej terapie vyčerpávajúco popísal v diele Dych života Dr. Michael Kern. Predostiera ju ako alternatívnu liečiú metódu, kde sa využíva citlivý dotyk rúk. Vysvetľuje, ako uvoľniť zadržiavané sily a nakopený stres v našom organizme a že táto terapia chápe naše telo ako inteligentný organizmus, ktorý sa vie sám vyliečiť, ak mu k tomu citlivo dopomôžeme.

PRIEBEH:

Ošetrenie samotné spočíva v jemnom tlaku (nie väčšom ako 5 gramov), ktorým sa pôsobí na konkrétne spúšťové body v oblasti kosti lebky, hrudnej, brušnej, panvovej oblasti a na tých telesných štruktúrach, ktorých napätie ovplyvňuje stav ostatných orgánov. Ak si kladiete otázku - ako môže mať takú silu tak jemný dotyk (2-20 gramov), ktorý sa dá prirovnať k položeniu listovej obálky? Terapeut sa citlivo dotýka klienta tak, aby vnímal prirodzené vnútorné pohyby tela. Zaznamená napätie a jemnými technikami dáva podnet k hĺbkovému uvoľneniu, vo vzájomnom pocite bezpečia. I keď je terapia na pohľad veľmi jemná a ruky sa javia len zľahka priložené, dosah môže hlboký - tu záleží od schopnosti otvoriť sa procesu a prijímať (sa). Terapia je nebolestivá, neinvazívna. Klient leží (alternatívne zahalený prikrývkou a) vo svojom pohodlnom oblečení na chrbte, výnimočne na boku na masážnom lehátku alebo na zemi na mäkkom matraci. Jeho reakcie môžu byť podobné ako pri klasickej masáži, a aj môže napríklad zaspať. (..Záleží aj od toho, s akým problémom príde. - Sú ľudia, ktorí majú pocit, že roky stoja na jednom mieste, alebo sa potrebujú uvoľniť, alebo by chceli niečo zmeniť, no nevedia ako. Preto môže byť reakcia pri uvoľnení dosť emocionálna a klient sa dokonca môže aj rozplakať.) Kraniosakrálna terapia je skôr podpora, aby sa telo vrátilo k stavu zdravia - aby si našlo mechanizmy na to, ako sa opäť dostať do harmonického stavu a zadrojovalo sa. Táto metóda vyznáva prirodzenú autokorekciu a samoliečebné mechanizmy (vnútornú múdrosť) tela. Kraniosakrálna terapia využíva hlboko uvoľňujúce (relaxačné) manuálne, energetické a vertebrálne techniky s cieľom vytvorenia rovnováhy vegetatívneho nervového systému a naštartovania jeho samoliečivých (alebo tiež samoregulačných) síl v organizme. Dôraz sa kladie na prácu s väzivami, lebečnými kosťami a membránami rovnako ako na rozpoznávanie toho, akým spôsobom súvisia s celým telom. Terapeut má pochopenie a poskytuje pomoc pri spontánnych pohybov pri tzv. unwindingu - uvoľnenie pamäte tela. Poskytuje tzv. vyvážený "Plný dotyk" (prítomnosť Sprevádzača telom i mysľou) v Tu a Teraz a neleží na klientovi fyzicky, emočne, ani mentálne. Všíma si aj prichádzajúci moment stíšenia a zastavenia - tzv. "Stillpoint" - vtedy klient hlboko relaxuje, naberá zdroje, tu nedochádza k štandardnému kraniosakrálnemu pohybu. Kraniosakrálna terapia ponúka množstvo techník hĺbkového uvoľnenia. Na úvodnom stretnutí s klientom sa pracuje "od päty až k hlave", v neskorších terapiách je môžné sa spoločne s klientom zacieliť na konkrétne miesta na tele. Možné je aj relaxačné - sólo stretnutie, vhodnejšie je však pracovať systematicky a pravidelne. Jedná sa o terapiu a u klienta sa sleduje stav v dlhodobejšom časovom horizonte. Odporúčaný počet opakovaní je individuálny - môže to byť pri akútnych stavoch raz alebo dva krát týždenne, pri prevencii ako udržiavanie zdravia sa odporúča frekvencia raz mesačne. Stretnutie trvá zvyčajne 1 hodinu, je možné dohodnúť aj 45 minút alebo 90 minút.

    ÚČINKY:

    Pri kraniosakrálnom ošetrení dochádza k hlbokému fyzickému a emocionálnemu uvoľneniu. Bolesti poľavujú, bloky a napätia sa uvoľňujú, telo sa harmonizuje a spúšťajú sa samoozdravné procesy v tele. Terapia pomáha pri predchádzaní chorobám, zotavovaní sa po náročnej liečbe, migrénach a bolestiach hlavy, bolestiach pohybového aparátu, strese a takých zmenách v organizme, v dôsledku ktorých dochádza k zvýšenému napätiu. Pomáha tiež pri emocionálnych, ortopedických a neurologických ťažkostiach, ťažkostiach s koordináciou, traumách, chronickej únave, skoliózach a zmenách na zakrivení chrbtice, dysfunkcii v oblasti zubov a čeľuste, pri problémoch s učením, čítaním, písaním a pri mnohých ďalších psychosomatických ťažkostiach. Trénuje sa schopnosť vniesť do vedomia ako fyzický vnem, keď si: klamem, povádzam, vyhýbam sa, či niečo proste ešte nechcem - a buď nájsť potom zdroje a to poriešiť, alebo si to priznať a vyčkať. Je možné v terapii spozorovať a cibriť schopnosť napojiť sa na svoje Vyššie JA (čo znamená neťahať informácie z podvedomia, pretože ono ide iba už zo známeho a zažitého) - pri dlhodobejšej spolupráci môžete prísť k poznaniu, ako si toto napojenie na Vyššie JA udržať a používať v bežnom živote.  Terapia sleduje jasne líniu, ako ostať v spojení s telom a neuletieť do mysle. Kraniosakrálna terapia je terapia orientovaná na systém, preto zvyčajne identifikuje viac symptómov a porúch. To znamená, že terapeut môže pracovať na celkom inom mieste, než sa pacient sťažuje na bolesť.

    Indikácie - Kraniosakrálna biodynamická terapia sa využíva hlavne pri:

    • migréna a bolesti hlavy
    • na vyváženie pravej a ľavej mozgovej hemisféry,
    • na uvoľnenie blokád vzniknutých následkom tráum, úrazov a citových zranení, emocionálne ťažkosti, pschosomatické ťažkosti
    • v obdobiach stresu (rozptyľuje negatívne dopady stresu), Stres a také zmeny v organizme, v dôsledku ktorých dochádza k zvýšenému napätiu
    • hlboká, chronická únava
    • v obdobiach depresie, po šoku i pri nespavosti,
    • pri chronických bolestiach, bolestiach chrbtice, skolióze,
    • na odstránenie napätia v organizme, systéme kostí a svalstva, bolesti pohybového aparátu, skoliózy a zmeny zakrivenia chrbtice, ortopedické a neurologické ťažkosti
    • ťažkosti s koordináciou
    • na posilnenie imunitného systému, prevencia (predchádzanie chorobám)
    • pri reštrikcii kraniálnych nervov, bolesti hlavy, závratiach, traumy v oblasti mozgu a miechy
    • pri astme, bronchitíde, sinusitíde,
    • pri dysfunkcii čeľuste, ochrnutiach tváre, zubných problémoch,d ysfunkcie v oblasti zubov a sánkového kĺbu (čeľusť)
    • pri poruchách učenia sa, sústredenia, pozornosti, dyslexii
    • pri detskej hyperaktivite,
    • problémy učenia, čítania a písania
    • dysfunkcie u novorodencov a dojčiat
    • pri detskej mozgovej obrne,
    • ako doplnková terapia pri poúrazovej a pooperačnej rekonvalescencii, rehabilitácia (zotavenie sa po liečebnom procese)
    • ako príprava na pôrod a aj ako terapia po pôrode,
    • pri poruchách príjmu potravy
    • pri transformačnom procese: cez naciťovanie sa na svoje fyzické telo ("telo ako Brána") sa klient učí naladzovať na svoje Vyššie Ja, pracovať so svojím mentálnym, emočným a spirituálnym telom

Kontraindikácie - Kraniosakrálna biodynamická terapia sa neodporúča hlavne pri:

  • stavy po nedávnych náročných úrazoch a fraktúry lebky, akútne (čerstvé) zlomeniny lebečnej kosti (cranium), krížovej kosti (sacrum), kostrče (coccygis) alebo chrbtice,
  • intrakraniálne (vnútrolebečné) alebo intraspinálne (vnútromiešne) krvácania
  • intrakraniálne procesy vyžadujúce priestor (tumor)
  • epidurálne a subdurálne hematómy alebo aneuryzmy v rámci kraniosakrálneho systému
  • kompresia mozgu, medully oblongata (predĺženej miechy) alebo miechy
  • bolesti srdca, hypertenzia, artérioskleróza,

  • lokálne kontraindikácie: kŕčové žily, čerstvé jazvy a iné porušenia kože, zápal kĺbov,

  • všeobecné kontraindikácie: infekčné stavy, klient pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, krátko po jedle, zhoršujúci sa zdravotný stav klienta alebo terapeuta, vzájomná akákoľvek antipatia alebo prílišná blízkosť. Tiež obdobie brania liekov na utlmenie nervovej činnosti alebo navštevovania psychiatra - je potrebné terapeuta informovať o účasti.


Pri tejto terapii (no nielen) sa nechávam viesť "Desatorom kraniosakrálneho asistenta":

1. SOM súčasťou procesu s celým svojím telom, duševnou i spirituálnou podstatou - tzn.: moja myseľ je v tu a teraz. Som si vedomá svojho tela a kontaktu so zemou a stoličkou, toho, čo cítim, že cítim. Dotýkam sa cez dlane alebo inú dotykvú plochu celým svojím telom, ktoré je živé a aktívne. JA v tomto tele SOM. Som si vedomá, že existujú veci, čo ma ďaleko prerastajú, niečo, čo ma vedie a som tým nesená, presne tak ako klient. Nazývam to podľa svojej preferencie (Život, Sila, Boh, Vesmír, Všehomír, Spirit, Veľký Duch, TAO,...)

2. pracujem v rámci hraníc seba, klienta a vedome odsúhlasenej / dohodnutej zákazky - tzn.: pracujem s úctou k svojmu štýlu a svojim hraniciam. S vyžiadaním od klienta či ponúknutím mojej fantázie pracujem iba na vedome odsúhlasenej téme s jasným ÁNO od klienta. Pýtam si jasnú odpoveď ohľadne povolenia dotýkať sa tela.

3. Komunikujem vždy v 1. osobe singuláru. Som si vedomá zrkadlenia ja - klient.

4. Som prítomná v móde "Svätej trojice" - tzn.: že vnímam svoje telo a uzemnenie, kožu a priestor okolo seba - a to isté súčasne i u klienta/ov. I keď pracujem v hlbších štruktúrach (svaly, kosti), vždy sa ich dotýkam i s vedomím, že 1. je koža, a ostatné až pod tým.

5. Som vedome skontaktovaná s Dychom života klienta, a súčasne dotykom kopírujem jeho fyzický prejav. - tzn., že i keď nechávam svoje ruky viesť podľa jeho fyzických pohybov, aj keby boli úplne odlišné od pohybu vlny Dychu života!, som si stále vedomá, akým smerom, dynamikou a rozsahom sa deje príliv a odliv. Či už v krátkej, strednej, dlhej vlne či "still pointe". Pretože to jemu i mne pomáha nasmerovať fyzické i psychické telo do jednoty, súhlasného vzťahu.

6. Vnímam spolupatričnosť dotýkanej časti s celým zvyškom tela.. Napr.: ak sa dotýkam hlavy, vnímam vedome vo forme ponuky pre klienta ako je spojená napr. s jednotlivými stavcami chrbtice, až po kostrč!

7. Dotýkam sa nielen tela alebo energetickej podstaty klienta, ale oslovujem klienta menom v jeho tele - tzn.: pri vedomej práci v akejkoľvek vrstve, či celkovo v objeme, klienta oslovujem dlaňami jeho menom. Meno si môže zvoliť akékoľvek, najlepšie také, aké sa ho v danej chvíli dotýka. Čiže rôzne verzie vlastného mena, prítomné role, prídavné meno, či sloveso... Pr: Tobiáš, Toby, Silák, Nežný, odovzdávajúci sa, ... a pod.

8. Klient nikdy neprichádza sám - som si vedomá, že súčasne s klientom je prítomná celá jeho história, rodinné korene mnohých generácií a ich skúsenosti. Klient je (už v smaotnom procese terapie) ten prvý a ja tá posledná, pretože som sa rozhodla mu slúžiť pre tento moment. Ty si TY a Ja som JA.

9. Svojou vlastnou autenticitou, s úctou ku klientovi, mu ponúkam byť práve taký, ako je. Komunikujem to slovne priamo i správaním sa telesne. Tzn.: komunikujem svoje pocity hanbenia sa, smútku, hnevu, príťažlivosti - pokiaľ sa nečakane objavia a "visia vo vzduchu". Dovoľujem nám tak prekonať tabu daného stavu a uvoľnit ho uzemnením.

10. Som ochotná a vystavujem sa neznámu, "neviem", som zvedavá s kvalitou začiatočníka